Podrobné informácie

Poškodený lesný porast sa tak stáva ideálnym miestom pre masívny rast populácií lesných škodcov, pričom k najdevastujúcejším patrí najmä lykožrút smrekový a niektoré ďalšie druhy podkôrnikov. Ochranu pred lesnými škodcami neraz komplikuje skutočnosť, že vysokohorské lesy sú súčasťou národných parkov, či chránených krajinných oblastí, kde používanie efektívnych metód boja proti týmto škodcom je značne limitované alebo zo zákona úplne vylúčené.

Vývoj systému účinnej ekologickej ochrany, ktorý je jedným z hlavných cieľov projektu, je postavený na troch hlavných pilieroch:

1. progresívnom a vysoko účinnom monitoringu lesného ekosystému a populácií lesných škodcov,
2. komplexnom systéme ekologických metód (najmä metód biologického boja) a
3. vytvorení spoločného pracoviska, ktorého náplňou bude realizácia dosiahnutých výsledkov v praxi, ale taktiež ďalší rozvoj ekologickej ochrany vysokohorských lesných ekosystémov.

Návrh monitoringu

Pre potreby vývoja čo najefektívnejšieho monitorovacieho systému chceme využiť najnovšie metódy populačnej genetiky (AFLP, mikrosatelity, alozýmové analýzy, atď.), geometrickej morfometriky, ale tiež niektoré ďalšie metódy, ktoré spolu so v súčasnosti využívanými metódami poskytnú dostatočne bohaté dáta pre účinnú kontrolu početnosti populácií škodcu. Súbežne sa bude testovať možné využitie niektorých najnovších matematických metód (napr. neurónové siete) a ich potenciálne využitie. Vypracuje a overí sa matematický model, ktorý umožní vytvoriť návrh prognózy vývoja populácie ekonomicky najvýznamnejších druhov podkôrnikov pre konkrétnu oblasť. Na základe takejto prognózy bude možné stanoviť zodpovedajúce opatrenia pre zabránenie premnoženiu škodcov. Dosiahnuté výsledky sa použijú na vypracovanie komplexnej metodiky monitorovania, ktorá bude zahŕňať zber dát, ich spracovanie novými vyvinutými metódami a komplexné vyhodnotenie až po konečné vypracovanie optimálneho postupu pre kontrolu populácií podkôrnikov.

Vývoj nových ekologických metód kontroly populácií podkôrnikov

Úspešnosť biologických metód kontroly početnosti populácií hmyzích škodcov závisí v značnej miere od zdravotného stavu porastu a stavu populácií prirodzených nepriateľov. Výskum kľúčových druhov prirodzených nepriateľov podkôrnikov na vybraných plochách umožní determinovať hlavné faktory, ktoré určujú rozvoj ich populácií. Výsledky budú následne využité pre optimalizáciu pestovania lesov vo vysokohorských podmienkach. Časť metód pre boj proti podkôrnikom bude zahŕňať využitie biologických agens (napr. hmyzí parazitoidi, najmä niektoré druhy blanokrídlovcov a roztočov). Výskum realizovaný na kalamitou postihnutých územiach Vysokých Tatier naznačuje, že viaceré druhy autochtónnych prirodzených nepriateľov podkôrnikov, najmä lykožrúta smrekového, môžu významnou mierou prispieť k redukcii početnosti populácií škodcov. Masové namnoženie prirodzených nepriateľov a ich následné vypúšťanie v postihnutých oblastiach môže zabrániť premnoženiu škodcu nad ekonomicky únosnú mieru. Významným komponentom projektu bude výskum využitia niektorých entomopatogénnych organizmov (napr. entomopatogénna huba Beauveria bassianna) pre kontrolu populácií podkôrnikov. V ostatných rokoch sa dosiahli viaceré významné výsledky, ktoré indikujú potenciálne vysokú efektivitu nasadenia entomopatogénov pre boj proti škodcom. V nami navrhovanej metóde využitia entomopatogénnych organizmov sa chceme zamerať na zvýšenie ich účinnosti pomocou cielenej aplikácie. Metóda sterilného hmyzu je vysoko účinná bezpesticídová metóda pre veľkoplošnú aplikáciu proti kľúčovým hmyzím škodcom a potenciálne využiteľná pre boj proti lykožrútovi smrekovému. Zameriame sa na výskum možností využitia tejto ekologickej a vysoko účinnej metódy cielene proti zmienenému druhu. V záverečnej fáze projektu sa navrhne komplexná metodika správnej aplikácie jednotlivých ekologických metód a ich kombinácie pre konkrétne možné situácie.

Vypracovanie komplementárnych analýz

Pre efektívnu realizáciu ochranných opatrení na báze ekologických metód je nevyhnutné čo najpodrobnejšie poznanie biotickej, abiotickej a sociálnej charakteristiky územia. Popri výskume orientovanom na vývoj monitorovacích metód a metód ekologickej ochrany zrealizuje v spolupráci s poprednými špecializovanými pracoviskami výskum klimatických, hydrologických a fytocenologických pomerov, ako aj komplexný výskum štruktúry fauny na území Tatranského národného parku, ktorý je nevyhnutný pre návrh optimálneho monitorovacieho systému a design ekologických metód použiteľných v na území TANAPu. Súčasťou týchto štúdií bude aj socioekonomická analýza zahŕňajúca hlavné socioekonomické vývojové trendy územia.

Vytvorenie spoločného pracoviska

Úlohou projektu je vývoj nových metód ako monitoringu, tak i samotnej kontroly populácií lykožrúta smrekového a niektorých ďalších ekonomicky významných podkôrnikov. Reálne zavedenie týchto metód do praxe si však vyžiada systémový dlhodobejší prístup. Je preto potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý by zabezpečil dlhodobé efektívne využívanie vyvinutých metód. Východiskom je vybudovanie spoločného pracoviska, na vzniku a jeho dlhodobom chode by sa podieľali riešiteľské organizácie. Pracovisko bude vybavené zo zdrojov projektu, avšak jeho ďalšie financovanie bude realizované z ďalších projektov. Aktuálnosť témy a celospoločenská potreba ekologizácie ochrany lesa sú dostatočnou zárukou jeho dlhodobej úspešnosti.

Komu je projekt určený

Výsledky budú priamo využiteľné v lesnom hospodárstve. Nové metódy kontroly početnosti populácií lykožrúta smrekového a niektorých ďalších ekonomicky významných druhov podkôrnikov budú vhodné najmä v oblastiach susediacich s národnými parkami alebo chránenými krajinnými oblasťami či na územiach s nižším stupňom ochrany. Výhodou ekologických metód je predovšetkým skutočnosť, že nemajú negatívny dopad na lokálne populácie prirodzených nepriateľov hmyzích škodcov, ktoré svojou činnosťou pôsobia s nimi synergicky. Produkcia biologických agens využiteľných pre boj proti hmyzím škodcom je v rozvinutých ekonomikách vysoko efektívnym a rastúcim odvetvím. Je reálny predpoklad, že riešenie projektu prinesie nové metódy založené práve na biologickom boji vyžadujúce si masovú produkciu používaných prirodzených nepriateľov. Budovanie prevádzok na produkciu biologických agens vytvorí nové pracovné príležitosti, ale zároveň prinesie produkty s vysokou pridanou hodnotou, o ktoré je značný záujem práve v rozvinutých ekonomikách. Nové pracovné príležitosti v oblasti výskumu ekologizácie pestovania lesa prinesie i vybudované spoločné pracovisko.